V zásade som rád, že som sa k odohraniu CYBERPUNKu 2077 dostal po troch rokoch od vydania. Jednak osobne som si to mohol užiť v plnej paráde na novom železe a potom, tvorcovia mali dosť času dostať hru do toho stavu, kde ju každý chcel mať na začiatku. A tí poľský parchanti to zas dokázali.
Po veľmi dlhom čase sa mi podarilo ponoriť sa na desiatky a desiatky hodín, do príbehu ako z pera oscarového filmu, kde nechýbajú príbehové zvraty, zbesilá akcia, výborný casting, sex či násilie v rýdzej podobe. Bolo pohlcujúce vidieť, vzťahy medzi postavami a ich vývoj. Či už medzi V a Johnnym, alebo napr. Reedom a So Ming.
Tým by som premostil k DLC - Phantom Liberty, ktoré svojím obsahom a komplexnosťou pripomína DLC O víne a krvi (Witcher 3). Špionážny thriller s vynikajúcimi charaktermi, tempom a po vzore hlavnej hry, niekoľkými príbehovými zakončeniami (kde je väčšina z nich neuspokojivá až depresívna). A nesmiem vynechať prvotriedne záverečné titulky a skladbu za ktorú by sa nemusel hanbiť aj James Bond.
Aj keď sa teraz CD projekt RED zameria najbližšie roky na Witchera, snáď do sveta Cyberpunku zadeltujeme späť.