Nainstalovat Steam
přihlásit se
|
jazyk
简体中文 (Zjednodušená čínština)
繁體中文 (Tradiční čínština)
日本語 (Japonština)
한국어 (Korejština)
ไทย (Thajština)
български (Bulharština)
Dansk (Dánština)
Deutsch (Němčina)
English (Angličtina)
Español-España (Evropská španělština)
Español-Latinoamérica (Latin. španělština)
Ελληνικά (Řečtina)
Français (Francouzština)
Italiano (Italština)
Bahasa Indonesia (Indonéština)
Magyar (Maďarština)
Nederlands (Nizozemština)
Norsk (Norština)
Polski (Polština)
Português (Evropská portugalština)
Português-Brasil (Brazilská portugalština)
Română (Rumunština)
Русский (Ruština)
Suomi (Finština)
Svenska (Švédština)
Türkçe (Turečtina)
Tiếng Việt (Vietnamština)
Українська (Ukrajinština)
Nahlásit problém s překladem
VERSO Mlieč bol už 40 rokov prezývaný Mliečnikom možno preto, lebo bol nahluchlý, alebo preto lebo bol krátky, bez krku. Od osemnástich rokov pracoval u gazdu len za stravu, nejaké kúsky odevu, tabak a kalíšok pálenky. Nemal ani vlastnú izbu, spával pri koňoch a práve kone sa mu stali najmilšie. Staral sa o ne lepšie ako o seba samého. Keď bola zima, vyzliekol si huňu, pozakrýval ich a sám potom mrzol. Rodičia mu zomreli jeden po druhom a prichodilo sa mu už aj oženiť. On by sa aj chcel, ale takého mrzkáňa hluchého nechcela žiadna dievka. Richtár s notárom ho podpichovali a dohadzovali mu kadejaké staré dievky, no on sa len zo slušnosti nad tým pousmial.
*.*.*.*.*.*.*.*.*o.*.*.*.*.*.*
*.*.*.*.*.*.*.*.o.*.*.*. *.*.* ★CHRISTMAS★
*.*.*.*.*.*___Π_*.*.*.*.*.*
*.*.*.*.*/______/\*. *.*.*
*.*.*.* | 田田 ||*.*.*.*
╲▂▂▔ ▔▔▔╲▂╱ ❅
╱╱▔▉╲ ╲╭━╮
╱▔▏ ▏╲▂▉╱╱▔▔╰━╯
▏▕ ╲ ▏╲▂▂╱
╲▕▂▂╱ ╲ ╱ ✦ℳerry ℭhristmas & ℋappy 2017 ✦
▕ ╱▔▔▔
▕ ▂▂▂ ▂ ▏
▕▕▕▕▕▕▕▕
▕▇▕▇▕▇▕▇
*.*.MH.*.*.*.*.*.*o.*.*.*.*.*.*
*.*.*.*.*.*.*.*.o.*.*.*. *.*.* ★CHRISTMAS★
*.*.*.*.*.*___Π_*.*.*.*.*.*
*.*.*.*.*/______/\*. *.*.*
*.*.*.* | 田田 ||*.*.*.*