naša hymna je cover na ľudovku o dievčati so samovražednými sklonmi. Extra veselšie tu už nebude.
PLEASE STAND FOR THE NATIONAL ANTHEM
Slovakia
serdecznie zapraszamy !!!

Moja trénerská profesnosť kulminovala počas môjho pôsobenia v FC Tatabánya, kde som za relatívne krátku dobu dokázal skonsolidovať hráčsky káder, intenzívne skorelovať vzťahy medzi hráčmi a manažmentom vštiepením základnej subsidiarity a reciprocity, zemotívniť rigidne pôsobiacu situáciu v klube a asertívne extravertným prístupom som v mnohých hráčoch dokázal prebudiť ich dovtedy latentné herné schopnosti a to aj bez megalomanskej fiskálnej motivácie. Vzájomný konsenzus a synergia, vznikajúce touto blahodarnou interakciou mali za následok konvergenčnú atmosféru, ktorá bola živnou pôdou pre vytvorenie moderného európskeho mančaftu, konkurencieschopného na úrovni maďarskej ligy s primárnym prioritným cieľom záchrany v tejto súťaži a s perspektívou možného budúceho pôsobenia na európskej pohárovej úrovni a to aj bez potreby nereálnych transferov v rámci neadekvátne predraženého hráčskeho trhu. Do klubu som za veľmi prijateľných finančných podmienok doviedol Milana Pastvu a Mira Kozáka, ktorých potenciál a pozitívny prístup badateľne revitalizovali hráčsky káder. Žiaľbohu, nebol mi daný dostatočný časový priestor na to, aby plody mojej práce stihli vzklíčiť, čím by došlo k bilaterálnej spokojnosti a pocítil som aj istú represiu zo strany niektorých členov vedenia, smerovanú voči mojej osobe, ktorú by som však nerád bližšie špecifikoval a spoluprácu s FC Tatabánya som tak po vzájomnej korektnej dohode s vedením klubu predčasne ukončil...

Dodnes spomínam na ten večer, kedy som na svadbe v opitom delíriu odhodil ohorok cigarety tak, že podpálil neďalekú stodolu. Bezmocne som pozeral na plamene, keď sa znenazdajky objavil ten zaostalý chudák Ondráš! Vbehol do horiacej budovy a bľabotal čosi o húskach... Bolo počuť praskanie strechy a zdesené ticho svadobčanov. Vtedy som z tlejúcich trosiek zacítil lahodnú vôňu pečeného husacieho a uvedomil si, ako veľmi milujem dokonale chrumkavú a šťavnatú húsku s dusenou kapustou a lokšami. Na nasledujúci recept budeme potrebovať:

Včera som stretol Vratka z Iné Kafe v jednote v Piešťanoch. Povedal som mu, že je skvelé vidieť ho osobne, ale že nechcem byť otravný a nebudem si pýtať autogram alebo fotky a podobne.
On na to: "Otravný ako si teraz?"
To ma zaskočilo a dokázal som zo seba vysúkať len prekvapené "aha", na čo ma on prerušil a začal robiť "aha? aha? aha?" a zatvárať ruku do päste pred mojou tvárou. Samozrejme som odkráčal a pokračoval v nákupe a pri odchode som len začul ako sa potichu chichoce.
Keď som prišiel k pokladni, opäť som ho uvidel ako sa snaží odísť s náručím plným tatrameliek bez zaplatenia. Predavačka k nemu bola aj tak veľmi milá a akurát mu hovorila: "Pane, najprv musíte zaplatiť."
On sa najprv tváril, že je ustatý a nepočuje ju, ale nakoniec sa otočil a vysypal všetkých pätnásť tatrameliek na pás. Keď oskenovala jednu z nich a chystala sa zadať počet, zastavil ju a povedal, že ich má všetky skenovať jednotlivo, "aby sa predišlo elektrickej inferitencii", na čo sa otočil a šibalsky na mňa žmurkol. Nemyslím si, že také slovo vôbec existuje.
Keď mu všetky tatramelky načítala a chystala sa mu povedať konečnú cenu, stále ju prerušoval teatrálnym zívaním.